Uplatňovanie sadzby dane 10% na ubytovacie služby od 1.1.2019

Od 1.1.2019 sa rozširuje uplatňovanie sadzby dane 10 % na ubytovacie služby, ktoré sú uvedené  v sekcii I pod kódom 55 štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) (ďalej iba „štatistická klasifikácia“).

Ubytovacie služby sú  vo všeobecnosti charakterizované ako poskytovanie krátkodobého ubytovania  a taktiež poskytovanie dlhodobého ubytovania alebo podnájmu študentom, pracujúcim osobám, robotníkom alebo iným osobám. Medzi ubytovacie služby nezaraďujeme poskytovanie dlhodobých prenájmov nehnuteľností t. j. budov, apartmánov, bytov, izieb, ktoré sa nachádzajú v sekcii L štatistickej klasifikácie ako Činnosti v oblasti nehnuteľností t. j. predaj, nákup, prenájom, oceňovanie nehnuteľností a iné súvisiace služby vykonávané na vlastnej alebo prenajatej nehnuteľnosti za honorár alebo na základe zmluvy.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame charakteristiku so zaradením ubytovacích služieb do skupín podľa štatistickej klasifikácie v nasledujúcej tabuľke:

1. Hotelové a podobné ubytovanie

Zaraďujeme sem krátkodobé ubytovanie

• v hoteloch,
• rekreačných zariadeniach,
• apartmánoch,
• moteloch

Ide o pobyty na niekoľko dní alebo týždňov v hotelových izbách alebo apartmánoch. Niektoré zariadenia však okrem ubytovania poskytujú aj kombináciu ubytovania, stravovania a rekreácie. Za ubytovacie služby spadajúce do tejto kategórie preto považujeme aj doplnkové služby, ktoré sú poskytované k ubytovaniu, a to upratovanie, postielanie, reštauračné služby, parkovanie, pranie bielizne,  vstupy do bazénov a posilňovne, rekreačné zariadenia a zariadenia pre konferencie a spoločenské zariadenia.

Upozorňujeme, že za hotelové a podobné ubytovanie nepovažujeme:                                                        Dlhodobý prenájom apartmánov t. j. na niekoľko mesiacov alebo rokov, ktorý spadá do sekcie L činnosti v oblasti nehnuteľností štatistickej klasifikácie, pri ktorej sa uplatňuje sadza dane vo výške 20%.

---

2. Turistické a iné krátkodobé ubytovanie

Zaraďujeme sem krátkodobé ubytovanie

• v ubytovniach pre mládež,
• v horských chatách,
• prázdninových chatách,
• chatkách,
• domoch pre deti alebo iných domoch,
• bytoch pre hostí,
• bungalovoch,
• penziónoch.

Ubytovanie je poskytované bez upratovacích služieb. Ide o ubytovanie na niekoľko dní alebo týždňov v samostatných priestoroch s plne zariadenými izbami na bývanie, na stravovanie a nocľah vrátane kuchynských zariadení alebo plne vybavených kuchýň. Zahrňujeme sem aj doplnkové služby, ak sú poskytované. Zvyčajne však doplnkové služby sú poskytované minimálne, pretože hlavným účelom je poskytnutie ubytovania a ostatné služby vrátane stravovania si zabezpečuje zákazník sám.

Za turistické a iné krátkodobé ubytovanie nepovažujeme:                                                                      Krátkodobé ubytovanie s denným upratovaním, reštauračnými službami, ktoré spadajú do predchádzajúcej kategórie hotelového ubytovania a taktiež dlhodobý prenájom domov, bytov, ktoré spadajú do sekcie L činnosti v oblasti nehnuteľností štatistickej klasifikácie, pri ktorej sa uplatňuje sadzba dane vo výške 20%.

---

3. Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány

Zaraďujeme sem poskytovanie miesta a zariadenie pre rekreačné vozidlá na krátkodobé ubytovanie

• v kempoch,
• rekreačné kempovanie,
• parkovanie obytných prívesov,
• rybárske a poľovnícke táborenie.

Zahŕňa aj ubytovanie v ochranných prístreškoch a na miestach pre bivakovanie alebo umiestnenie stanov

---

4. Ostatné ubytovanie

Zaraďujeme sem poskytovanie prechodného alebo dlhodobého ubytovania na internátoch resp. ubytovniach pre študentov alebo robotníkov , a to:

• na študentských internátoch,
• ubytovniach,
• hosteloch pre robotníkov,
• penzióny,
• železničné spacie vozne.

Pri uplatňovaní zníženej sadzby dane 10 % je dôležité si stanoviť, na aké obdobie je dané ubytovanie poskytované. Zväčša ide o krátkodobé ubytovanie. Dlhodobé ubytovanie, ktoré sa zaraďuje pod kód 55 štatistickej klasifikácie, na ktoré sa uplatňuje sadzba dane 10 % je iba v prípade, že ide o poskytovanie ubytovania na internátoch alebo ubytovniach pre študentov, pracovníkov alebo robotníkov.

Zároveň je potrebné si určiť, z akej kategórie poskytujeme ubytovanie. Pri hotelovom ubytovaní sa totiž za ubytovacie služby považujú aj doplnkové služby, ak sú poskytované k ubytovaniu, a to  napríklad stravovanie, rekreácia, upratovanie a podobne. Pri zvyšných kategóriách ubytovania sa zvyčajne poskytujú iba ubytovacie služby bez doplnkových služieb. Pri kategorizácii ubytovacích služieb je preto dôležité určiť, či doplnkové služby boli poskytnuté ako servis k ubytovaniu, a teda sú súčasťou poskytnutia ubytovacích služieb.

Odpočítanie daňovej straty ako spôsob optimalizácie dane

Dosiahla vaša firma za rok 2016 zisk? Nechcete platiť vysokú daň? Využite zákonné možnosti pre zníženie daňovej povinnosti. Možností je viac – v dnešnom článku si vysvetlíme optimalizáciu prostredníctvom daňovej straty z minulých rokov.

Za aké obdobie možno odpočítať daňovú stratu ?

Zákon hovorí, že daňová strata sa odpočítava rovnomerne počas  štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Štyri po sebe nasledujúce obdobia počítame od nasledujúceho obdobia, kedy strata vznikla – v jednoduchosti povedané 4 po sebe nasledujúce roky od vzniku straty.

Príklad : Spoločnosť Gama s.r.o. dosiahla v roku 2013 daňovú stratu vo výške 8 000,- €. Vykázanú stratu si môže odpočítať rovnomerne počas 4 po sebe nasledujúcich období. Znamená to, že stratu si môže odpočítať od základu dane vo výške 2000,- € v rokoch 2014,2015,2016,2017.

V akej výške možno odpočítať daňovú stratu ?

Stratu však nemožno odpočítať v jednom roku naraz v plnej sume, ale vždy iba vo výške ¼  zo súčtu daňových strát za posledné 4 roky. Daňová strata v daňovom priznaní sa odpočítava od základu dane daňovníka, ktorý vypočítame ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi s prihliadnutím na daňovú uznateľnosť. Ak firma v roku 2016 neuplatní odpočet ¼ daňovej straty z minulých období, táto časť straty ostane nevyužitá a prepadne.

Príklad : Spoločnosť Gama s.r.o. v roku 2016 vykázala základ dane vo výške 10 000 eur. V roku 2014 vykázala daňovú stratu vo výške 8 000 eur, v roku roka 2015 vykázala daňovú stratu vo výške 16 000 eur. V akej výške si môže firma odpočítať v roku 2016 daňové straty z predchádzajúcich období?

Daňovú stratu vykázanú z rokov 2014 a 2015 si môže firma odpočítať rovnomerne počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vo výške 1/4  daňových strát. V nadväznosti na príklad si tak firma môže z dosiahnutého zisku, resp. základu dane v roku 2016 odpočítať :

• Stratu za rok 2014 vo výške 2 000 eur (strata v r. 2014 bola 8 000,- €, t.j. 8 000 : 4 = 2 000,- € počas štyroch rokov). Rok 2016 je v poradí druhým zdaňovacím obdobím, počas ktorého si môže firma uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2014.
• Stratu za rok 2015 vo výške 4 000 eur (strata v r.2015 bola 16 000,- €, t.j. 16 000 : 4 = 4 000,- €), pričom rok 2016 je v poradí prvým zdaňovacím obdobím, počas ktorého si môže uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2015.

Spolu si teda spoločnosť Gama s.r.o. v roku 2016 môže odpočítať daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vo výške 6 000 eur. Jej základ dane bude tak vo výške 4 000,- € a spoločnosť ušetrila na daniach sumu 1 320,- €

Prerušenie odpisov – spôsob ako zabrániť prepadnutiu daňovej straty

Ak spoločnosť nedosiahne v roku 2016 zisk a teda ani vysoký  základ dane, neuplatní si nárok na odpočet daňovej straty. Keďže však vieme, že stratu možno odpočítať iba 4 po sebe nasledujúce obdobia, strata, ktorú si neuplatníme v roku 2016 jednoducho prepadne.

Jedným zo spôsobov, ako zabrániť „prepadnutiu“ daňovej straty je prerušenie daňových odpisov. Princíp je jednoduchý. Prerušenie daňových odpisov spôsobí zvýšenie základ dane – a to práve firma potrebuje dosiahnuť (zvýšiť základ dane aby mohla odpočítať stratu). Daň napriek zvýšeniu základu dane platiť firma nebude, pretože uplatnením daňovej straty sa základ dane opäť zníži. A čo s neuplatneným daňovým odpisom za rok 2016 ? Uplatníme ho v roku 2017, poprípade neskôr – ten nám neprepadne !

Príklad: Vrátime sa k našej firme Gama s.r.o. (neplatca DPH). Za rok 2014 vykázala stratu vo výške 8 000,- € a za rok 2015 stratu vo výške 16 000,- €. Spolu tak vykazuje v roku 2016 straty v súčte za 24 000,- €. Za rok 2016 jej vychádza základ dane  3 000,- €, v ktorom sú už zahrnuté daňové odpisy automobilu vo výške 2 000 € a prístroja ako hnuteľného majetku sume 1 000 €. Za rok 2016 má nárok na uplatnenie ¼ zo súčtu daňových strát, a teda odpočítať stratu 6 000,- € (24 000 : 4).

Ale ! – v súčasnom stave môže firma uplatniť iba pomernú časť daňovej straty – najviac do výšky základu dane a teda 3 000,- € (základ dane = 3 000 €, odpočítať možno max 3 000,- €). V takom prípade by  jej základ dane bol nula a platila by iba daňovú licenciu vo výške 420 €. Zaplatenú daňovú licenciu môže v plnej výške v budúcnosti započítať. Príde však o možnosť v roku znížiť základ dane o 3 000 €, pretože odpočítať si firma Gama mohla od  základu dane 6 000,- €, ale vzhľadom na nízky základ dane v roku 2016 (3 000,-€) si odpočítala iba 3 000,- €, čo je pri sadzbe dane 21 % strata možnosti ušetriť 630,- € na daniach.

Spoločnosť Gama to však vyriešila a o možnosť odpočtu straty neprišla. Spoločnosť preruší daňové odpisy automobilu aj prístroja za rok 2016 – neuplatní tak daňové odpisy vo výške 3 000,- €. To bude mať za následok, že jej základ dane sa zvýši o neuplatnené daňové odpisy na 6 000,- €. Následne si ale spoločnosť uplatnením daňovej straty (6 000,- €) základ dane zníži opäť na rovnú nulu. Za rok 2016 tak zaplatí iba daňovú licenciu 420 eur, pričom v budúcnosti si ju môže v plnej výške započítať. Zároveň môže v budúcnosti uplatniť prerušený daňový odpis auta vo výške 2 000,- € a  stroja vo výške 1 000,- €, čo pri sadzbe dane z príjmov 21 % predstavuje daňovú úsporu 630,- €.

Dozvedeli sme spôsob, ako možno využiť prerušenie daňových odpisov a zabrániť tak tomu, aby prepadla daňová strata, ktorú si môže firma odpočítať. V praxi ide o legálny a často používaný spôsob optimalizácie základu dane. Kľúčové však je, aby o tejto možnosti vedel aj Váš účtovník. Ak vás zaujíma, ako by bolo možné optimalizovať aj vašu firmu, kontaktujte nás.

V aktuálnych mesiacoch väčšina podnikateľov rieši účtovnú závierku a daňové priznanie za rok 2016. Mnoho z Vás si kladie otázku, či sú ešte daňové licencie platné a kto ich musí platiť. Áno, aj v roku 2017 sú stále platné daňové licencie. Kto a akú výšku daňovej licencie bude musieť zaplatiť rozoberám v článku.

Kto musí platiť daňovú licenciu

Daňová licencia je povinnou pre všetky právnické osoby (s.r.o., a.s., družstvá a pod.) od r.2014 (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Možno ju definovať ako minimálnu daň, ktorú musia zaplatiť všetky právnické osoby, bez ohľadu na to, či dosiahli stratu alebo zisk. V praxi sa najčastejšie stretávame s nasledovnými situáciami :

• Firma vykáže za zdaňovacie obdobie stratu, t. j. v daňovom priznaní jej vychádza nulová daňová povinnosť, no napriek tomu je povinná zaplatiť daňovú licenciu
• Spoločnosť dosiahne zisk, no vypočítaná daň je nižšia ako výška daňovej licencie – firma zaplatí daňovú licenciu v plnej výške
• Firma dosiahne zisk, pričom vypočítaná výška dane je vyššia ako daňová licencia – v tomto prípade firma zaplatí vypočítanú daň v plnej výške

Výška daňovej licencie

Hodnota daňovej licencie pre podané daňové priznanie za rok 2016 ostáva nezmenená. Rozlišujeme tri základné kategórie a k nim prislúchajúcu výšku daňovej licencie :

• Daň.licencia = 480,- € – ak subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a jeho ročný obrat neprekročil 500 000,-€.
• Daň.licencia = 960,- € – ak subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty a jeho ročný obrat neprekročil čiastku 500 000,- €.
• Daň.licencia = 2 880,- € – v prípade, ak subjekt prekročil za zdaňovacie obdobie ročný obrat 500 000,- €.

V prípade, že subjekt je zamestnávateľom osôb so ZŤP, daňová licencia je znížená o polovicu. Podmienku je, že podiel zamestnancov musí byť minimálne 20 % z celkového počtu zamestnancov. Pri výpočte podielu sa zohľadňuje priemerný evidenčný počet zamestnancov za zdaňovacie obdobie.

Ak subjekt podnikal v skrátenom počte mesiacov, nehradí celú výšku licencie, ale len alikvotnú čiastku za príslušný počet mesiacov podnikania (Subjekt podnikal od 01.01.-30.06., uhradí 6/12 z výšky daňovej licencie).

Kto neplatí daňovú  licenciu

V zákone sú definované aj situácie, kedy podnikateľ nie je povinný platiť daňovú licenciu. Najčastejšie ide o nasledujúce prípady :

• Firme prvýkrát vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie – to znamená, že novo-vzniknuté firmy prvý rok daňovú licenciu jednoducho neplatia. (s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol ako právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie – napr. s.r.o., ktorá vznikla splynutím)
• ide o subjekt, ktorý nebol založený za účelom podnikania – napr. občianske združenie, politická strana, rozpočtová a príspevková organizácia, tzv. „neziskovky“ a pod.
• subjekt prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko
• daňovník vstúpil do likvidácie alebo bol na neho vyhlásený konkurz
• firma bola zrušená z dôvodu zamietnutia konkurzu pre nedostatok majetku
• daňovníkom je pozemkové spoločenstvo, ktoré nepresiahlo ročný obrat 10 000 € a dosahuje príjmy len z poľnohospodárskej činnosti
• iné zákonom definované prípady

Kedy je daňová licencia splatná ?

Daňová licenciu je potrebné uhradiť v rovnakom termíne, ako nám zákon prikazuje podať daňové priznanie a zaplatiť daň – a to do 31.03.2017.

Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť. V prípade, že tak urobíte (informujete daňový úrad o odklade podania svojho daňového priznania oznámením), je aj splatnosť daňovej licencie posunutá o dátum, ktorý ste uviedli v oznámení.

Ako možno daňovú licenciu započítať

V prípade, ak vám ako firme vznikne daňová povinnosť, ktorá je nižšia ako daňová licencia, poprípade dosiahnete stratu a vaša výška dane by mala byť nulová, vzniká kladný rozdiel medzi výškou daňovej licencie a vašou skutočnou vypočítanou daňou z príjmov. V jednoduchosti povedaná, musíte zaplatiť viac ako vám vyšla výška dane v daňovom priznaní. O rozdiel, ktorý ste zaplatili naviac v porovnaní s vašou skutočne vypočítanou daňou, neprichádzate. V takomto prípade máte možnosť v ďalších 3 bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach si o tento rozdiel znížiť výšku daňovej povinnosti, ktorá vám vznikne nad rámec daňovej licencie. Pre ilustráciu uvádzam nasledovný príklad :

Vaša Firma, s.r.o. je neplatca DPH a váš obrat za rok 2016 nepresiahol sumu 500 000 €. Výška daňovej licencie tak bude 480,- €. V roku 2017 Vaša Firma, s.r.o. si vypočítala za rok 2016  výšku dane 180,- €.  Vypočítaná daň je nižšia ako daňová licencia, Vaša Firma, s.r.o. musí zaplatiť daňovú licenciu – v tomto prípade 480,- €. Rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou je 300,- € (480 – 180). Znamená to, že za rok 2016 ste zaplatili o 300,- € vyššiu daň, ako bola skutočne vypočítaná daňová povinnosť v daňovom priznaní.  V roku 2017 Vaša Firma, s.r.o. je stále neplatca DPH a rovnako tak nepresiahne ročný obrat nad 500 000,- €. Zároveň v tomto roku 2017 dosiahne zisk a vypočíta svoju daňovú povinnosť vo výške 800,- €. Keďže daňová povinnosť je vyššia ako daňová licencia môže si odpočítať navyše zaplatenú daň  300,- € z predchádzajúceho roka. Za rok 2017 tak Vaša Firma, s.r.o. zaplatí daňovému úradu 500,- € (800 – 300).

Zrušenie daňových licencií od roku 2018

Podľa aktuálneho návrhu, daňové licencie budú platné posledný krát už len v roku 2017, ak si podnikateľ uplatňuje účtovné obdobie kalendárny rok. Znamená to, že naposledy by sme mali platiť daňovú licenciu v roku 2018 pri podávaní daňového priznania právnickej osoby za rok 2017. Započítanie uplatnenej daňovej licencie a daňovej povinnosti za prechádzajúce roky bude možné aj po 31. decembri 2017. Ak dôjde k zmene, a daňové licencie ostanú naďalej platné, budeme vás o tom informovať.